Žijeme v extrémnej dobe. Ekonomiky sveta sa zmietajú v obrovských problémoch, médiá sú každý deň plné pandémie, testovania, očkovania, karanténnych opatrení, úmrtí….jednoducho DOBA COVIDOVÁ.
V týchto krízových časoch sa deje niečo zvláštne, čo tu počas minulých kríz nebolo zvykom. Akciové trhy sú na historických maximách. A to je téma, na ktorú by sme si dnes radi posvietili. Na začiatku možno nezaškodí trochu omáčky, aby sme sa dostali do témy. Tí skúsenejší ju môžete pokojne preskočiť.
Akciový trh je označenie pre všetky burzy, trhy a subjekty, ktorí sa zúčastňujú obchodovania z akciami alebo ich vydávajú. Kúpou akcií sa investor stáva spoluvlastníkom v spoločnosti a jeho vlastnícky podiel ho oprávnuje vykonávať hlasovacie práva a poberať určité percento zo zisku spoločnosti, tzv. dividendu. Čoraz viac Slovákov sa s akciovým trhom zoznamuje, ale stále v tomto zaostávame za „západným“ svetom. Zhruba každý šiesty Slovák investuje svoje úspory do akcií firiem, či už priamo, alebo cez fondy. Väčšina z nás už investuje minimálne prostredníctvom druhého dôchodkového piliera. Tu nás to až tak „nebolí“, keďže na naše úspory nemôžeme siahať a ktovie čo s nimi ešte budúce vlády vymyslia, kým dovŕšime dôchodkový vek. Na akciovom trhu si môžu investori zakúpiť svoj malý podiel najväčších spoločností sveta. Už za 10 euro mesačne môžeme získať maličký podiel tých najväčších gigantov sveta, ako sú napr. Apple, alebo Microsoft. Umožnili nám to tzv. ETF fondy, ktoré sú cennými papiermi verejne obchodovanými na burze cenných papierov.
Základom kameňom rozvoja našej civilizácie je podnikanie. Podnikateľ/firma spojí nápad so zdrojmi ktoré má a vytvorí z toho produkt, alebo službu. Vytvorí nejakú pridanú hodnotu, za ktorú mu trh bude ochotný zaplatiť viac, ako stojí napríklad materiál, energie, práca robotníkov, či náklady na stroje. Firmy sa neustále snažia vytvárať novú hodnotu, voláme to produktivita práce. Ak sa im to darí, zvyšuje sa hodnota firmy. Tie najväčšie sa dostanú až na burzu cenných papierov a umožnia investorom zakúpiť časť tejto firmy vo forme akcií. Ak nemáme odvahu do budovania vlastného podnikania, nemusíme to robiť. Ale tým, že investujeme svoje každomesačné úspory do stoviek najúspešnejších firiem sveta, zabezpečíme že naša investícia bude v čase zvyšovať svoju hodnotu. Tie najúspešnejšie firmy sveta sú tu už totiž stovky rokov, jednoducho vedia ako podnikať a tvoriť hodnoty.
Tí, čo svoje úspory vložili napr. do stavebného sporenia, alebo ich nechali ležať na účte, majú dnes oči pre plač. Ich hodnota v čase výrazne klesla. Napríklad ak ste s kúpou nehnuteľnosti otáľali až dodnes, potrebujete na to o 60-100% viac ako v roku 2010. To by nám asi banka na sporiacom účte nedokázala zabezpečiť. A zrejme to tak bude pokračovať ďalej. Prílišná opatrnosť vedie Slovákov k sporiacim produktom, na ktorých úspory strácajú svoju hodnotu. A zaklincujem to tým, že ešte aj ten extrémne nízky úrok podľa zákona musíme zdaniť zrážkovou daňou 19%. Niektorí tvrdia, že investovanie je príliš riskantné, pritom v sporiacich produktoch riskujú oveľa viac:
každoročnú stratu hodnoty úspor
V minulosti bolo investovanie do akcií firiem podstatne zložitejšie. Dnes už na to stačí appka v mobile, kde si otvoríme účet u ľubovoľného obchodníka s cennými papiermi. Bankovou kartou zrealizujeme vklad a okamžite môžeme investovať do akcií, fondov, komodít, menových párov, či kryptomien. Na ETF fondy okrem toho môžeme naraziť v zmluvách starobného, aj dôchodkového sporenia, dokonca aj v životnom poistení. Čoraz menej Slovákov necháva svoje úspory ležať na sporiacich účtoch v banke, alebo v Stavebných sporiteľniach. Hnevajú ich totiž stále nižšie úroky, na druhej strane lákajú zaujímavé zisky akciových investícií za posledných 10 rokov.
ETF fondy sú evolučným produktom, možno až revolučným, ale to ukáže až budúcnosť. S rozvojom informatizácie prišli na svet automatizované riešenia investícií, kde nerozhoduje človek, ale počítač. Ten jednoducho kopíruje zloženie tzv. INDEXU, alebo jeho časti. V reálnom čase tak môžete nakupovať mikro podiely v stovkách najväčších spoločností sveta. Jednoduché a efektívne. Ako odmenu investori získavajú skutočne nízke poplatky za správu týchto investícií, ktoré sú pri najväčších fondoch menej ako 0,1% ročne. Na druhej strane máme stále klasické podielové fondy, za ktorých správu si správcovia aktív slovenských bánk stále účtujú pokojne aj 2% ročne! K tomu sa pridáva úspora na daniach, keďže táto forma investovania je u nás oslobodená od dane zo zisku, stačí tieto cenné papiere držať minimálne po dobu 12 mesiacov. Pasívne investovanie znamená, že investujem priamo do celého trhu. Investori, ktorí investovali pred 10 rokmi 1000 eur do indexu S&P 500, dnes majú aktuálnu hodnotu 2570 eur, vrátane vyplatených podielov na zisku (tzv. dividenda). Áno, kúpou akcií alebo akciových ETF máte nárok na výplatu podielov na zisku, to znie skvele však? Je vhodné si zvoliť také ETF fondy, ktoré tieto dividendy automaticky za Vás reinvestujú a Vy tak nemáte starosti s ich zdaňovaním a investícia rastie na hodnote ešte rýchlejšie.
S&P 500, vlajková loď svetových akciových indexov
Na našu analýzu sme si zvolili akciový index S&P 500, prečo?
Je to najväčší americký burzový index a je tiež najčastejšie posudzovaný vo vzťahu k výkonnosti americkej ekonomiky, ktorá je najväčšou ekonomikou sveta. Zároveň pre USA ako lídra svetovej ekonomiky máme k dispozícií dostatok indikátorov, ktorými vieme vyhodnotiť výkonnosť ekonomiky z rôznych uhlov pohľadu. Ako z názvu indexu vyplýva, obsahuje 500 najväčších amerických spoločností. Tie najväčšie sú zároveň najväčšími spoločnosti na svete, preto ho majú investori v obľube. Nachádzajú sa tu firmy, ktorých hodnota presahuje 6 miliárd dolárov. Každý kvartál o tom rozhoduje komisia analytikov. Ak spoločnosť nespĺňa požadované kritériá, nahradí ju iná, lepšia spoločnosť. Najväčší podiel v tomto indexe má Microsoft, Apple, Amazon, Facebook, Google, či Buffetov Berkshire Hathaway, spolu zhruba 18%. Je tu však napríklad Walt Disney, Pfizer, Cisco, Chevron, Coca-Cola, Pepsi, Intel atď. atď., všetko TOP značky sveta. História indexu siaha až do roku 1923, kedy sa volal „Composite index“, obsahoval podstatne menej firiem. Až v roku 1957 sa ich počet dostal na súčasných 500. Skratka S&P znamená skratku názvu firmy, ktorá ho spravuje Standard & Poor’s.
Ako sa indexu darí?
Od dna z poslednej krízy je to k dnešným hodnotám takmer 500 %, čo je skutočne fantastické zhodnotenie. Kto by však vedel nakúpiť presné dno počas finančnej krízy, ten by si rozhodne zaslúžil titul investičný guru. Jedno je však isté, tak vysoko index nebol nikdy v histórií a ocenenie akcií má dosť ďaleko od priemerných cien. Nasvedčuje tomu aj aktuálny cyklicky upravený pomer ceny a výnosov na akciu (tzv. Shiller P/E ratio 35,53), ktorý bol v histórií vyššie len raz, pri krachu tzv. DOT.COM bubliny (44,19 v dec. 1999).
Posledných 5 rokov vyzerá nasledovne (porovnávam najväčší ETF fond od Ishares a samotný index):
Zdroj: Ishares.com
V posledných piatich rokoch index dosiahol jediný stratový rok, kedy v roku 2018 klesla hodnota investície o necelých 5%. V roku 2020 však index zažil historicky jeden z najväčších prepadov. Následne ale prišla 55%ná jazda podporená obrovskými vládnymi stimulmi, čím sa tento “medvedí trh” stal najkratším v histórií. Celkovo tak aj tento spočiatku katastrofický rok rok skončil v peknom pluse 17,75%.
Analýza výkonnosti indexu od roku 1928
Index dokázal zhodnotiť úspory investora z 1000 dolárov na 381 126 dolárov! Z dlhodobého pohľadu je to úžasné zhodnotenie. Vo výpočtoch sú zahrnuté aj vyplatené podiely na zisku a sú očistené o infláciu. Naše prepočty obsahujú celkovo 93 ročné obdobie a priemerné zhodnotenie vychádza v čistom na zhruba 6,5%. Za 93 rokov si za svoje úspory môžeme zakúpiť 382 násobok toho, čo sme si za ne mohli zakúpiť v roku 1928. A v tom spočíva základná podstata investovania, zvyšovanie hodnoty nášho majetku v čase. Celý vývoj si môžete pozrieť v nižšie uvedenom logaritmickom grafe, kde sme naznačili aj najväčšie kolísania hodnoty indexu počas sledovaného obdobia.
Index si za tie desaťročia zažil viaceré krízy, svetové vojny, ropné šoky, či ukončenie zlatého štandardu. V grafe nižšie môžeme pekne vidieť, aká turbulentná jazda to bola. Pre lepšie zobrazenie sme tento časový horizont skrátili na 60 rokov. Za toto obdobie bol index 18 rokov v mínuse. 42 rokov bol ziskový. Keď použijeme našu 1000 dolárovú investíciu z roku 1928, tá mala na začiatku roku 1960 hodnotu zhruba 10 000 dolárov. Za 60 rokov do konca roku 2020 tak získala 38 násobok svojej hodnoty.
Je dnes správny čas na investovanie?
Predchádzajúce grafy nám ukázali, že vždy je správny čas na investovanie, ak je náš investičný horizont dostatočne dlhý. Preto sme sa pozreli na analýzu 10, 20 a 30 ročných investičných horizontov spätne od roku 1928(graf nižšie). Analyzovali sme pritom investičný výhľad, ktorý čakal na investorov v závislosti od toho, v ktorom roku zainvestovali do indexu SP500.
Na čo sme prišli?
Žiadna 20 ročná perióda (šedá čiara) od roku 1928 ešte nebola pre investora stratová. Ak sme investičný horizont natiahli na 30 rokov (oranžová čiara), najhoršie by sme dopadli v roku 1956. Ak by sme zainvestovali v tomto roku s horizontom 30 rokov, v roku 1985 by bola hodnota našej investície 2,6 násobná s priemerným ročným rastom hodnoty 3,26%. Pre priemerného investora to môže byť stále akceptovateľná investícia. Ak sa však pozrieme na 10 ročné (modrá čiara) investičné horizonty, začína nám tam svietiť výstražné svetlo, pretože posledných 10 rokov bolo z historického pohľadu nadštandardných. Investor, ktorý vstúpil na trh v roku 2009 má dnes krásne výnosy. Čo však mnoho mladých investorov, ktorí nezažili žiadnu z kríz a snívajú o podobných ziskoch v ďalších rokoch? Existuje tu riziko, že budú sklamaní a v ďalších 10 rokoch nezarobia nič? História nám už viac krát naznačila, že toto riziko tu je. Napočítali sme spolu 15 takých 10-ročníc, kedy investori počas desiatich rokov nezarobili nič, alebo boli dokonca v mínuse.
Môže byť práve rok 2021 rokom, kedy jednorazová investícia môže byť aj po 10 rokoch stratová?
Následne sme sa detailnejšie zamerali na 10-ročné horizonty, v ktorých investori historicky dosahovali najväčšiu kolísavosť zhodnotenia. Pozreli sme sa na časové horizonty, počas ktorých sa budúce 10-ročné zhodnotenia dostali z vrcholu až do mínusových hodnôt. Takéto obdobia tu nastali celkom 3-krát. Od 40-tych rokov 20.storočia trvalo až 18 rokov, kým sa 10 ročné zhodnotenie z vrcholu dostalo do mínusových čísiel. V deväťdesiatych rokoch to bolo už len 10 rokov. Ak sa to stane v roku 2021, bude to po 13 rokoch, keďže na vrchole sme boli v 2009 (11,66%). Strmosť krivky v rokoch 2009-2011 naznačuje, že 10-ročná ziskovosť smeruje dole. Čo najhoršie sa nám môže stať? Investor, ktorý sa rozhodol zainvestovať do amerických akcií v roku 2000 stratil spolu za 10 rokov každoročne v priemere -5,20 % a spolu za 10 rokov klesla hodnota jeho investície o strašidelných 41 %. To by znamenalo, že sa naplní najhorší čierny z 5 scenárov budúceho vývoja, ktoré sme načrtli v grafe nižšie.
Čo by znamenali jednotlivé scenáre?
Ružový scenár 1% – rok 2011 nebol najlepším rokom na jednorazový vstup na US akciový trh za posl. 30 rokov. Dnes sa nachádzame na prahu nového MEGA akciového bullrunu a priemerné 10-ročné budúce zhodnotenie sa priblíži roku 1989 a 1950.
Červený scenár 4% – SP500 si udrží svoju nadštandardnú výkonnosť za posledných 10 rokov. Party bude pokračovať ďalej.
Modrý scenár 20%- výkonnosť SP500 sa dostane na úroveň dlhodobého priemeru na úrovni 6-7 %/p.a. Žiadna kríza nás nečaká, výkonnosť akciového trhu len kozmeticky klesne.
Zelený scenár 60% – príde k stagnácií US akciového trhu, nečaká nás ideálna 10-ročnica. Zhodnotenia investícií investorov budú po očistení od inflácie klesať k 0%. Ekonomika bude ďalej rásť, v reálnych číslach to však nebude žiadna divoká jazda. Cieľom bude postupne znehodnocovať obrovský dlh a tváriť sa, že inflácia je max. 2%.
Čierny scenár 15 % – Pôjdeme aj do mínusu, to by znamenalo, že po očistení od inflácie môže byť SP500 na tom o 10 rokov zhruba rovnako ako dnes. Niečo podobné sa udialo v rokoch 2000-2007.
O čo opierame svoje názory na budúci vývoj?
1.História by sa len opäť raz opakovala, po rokoch hojnosti, musí prísť zákonite čas na priťahovanie opaskov.
2. Vysoká úroveň zadĺženia domácností a firiem.
3. Vysoká úroveň zadĺženia USA.
4. Klimatická zmena a znižovanie uhlíkovej stopy
5. Obmedzené možnosti dodatočných stimulov centrálnych bánk.
6. Spomaľovanie rastu populácie a jej starnutie.
Štatistici sa s obľubou pozerajú na krásne historické výnosy. Očakávajú, že to bude fungovať rovnako aj do budúcnosti. Žiaľ finančné trhy fungujú v cykloch, ktoré trvajú zhruba desať rokov. Akoby náhodou správcovia obvykle zverejňujú historické zhodnotenia len za obdobie 10 rokov. Ak však nechceme zostať len pri matematike a pravdepodobnosti, musíme sa pozrieť hlbšie do stavu ekonomiky. Lebo na konci budú o výkonnosti ekonomiky rozhodovať spotrebitelia, nie vlády, ani firmy. Spotrebitelia totiž tvoria zhruba 70% hrubého domáceho produktu (t.j. produkcia ekonomiky). A dnešné podmienky nie sú ani zďaleka podobné tým z 80-90.tych rokov minulého storočia. V roku 1980 bola úroveň verejného dlhu len 33% hrubého domáceho produktu (HDP). Pred týmto obdobím USA znižovali svoj vysoký povojnový dlh, preto bola zákonite výkonnosť akciového trhu veľmi slabá.
Na konci roku 2020 bola úroveň verejného dlhu 129 %, čiže je takmer 4-násobný oproti roku 1980.
Prečo je to dôležité? Pretože dlh sú nové peniaze, ktoré tvoria súčasť ekonomiky. Ľudia si požičajú, aby mali veci hneď. Inak by totiž museli najskôr šetriť, čo by bolo pre ekonomiku „zlé“. K tomu sa pridáva klimatická zmena. Firmy už nebudú môcť prihliadať len na náklady, ale aj na prírodu. No a to samozrejme vyžaduje často vysoké investície. Úrokové sadzby máme blízke 0% a USA už teraz posiela občanom tzv. helikoptérové peniaze, aby ekonomika bežala ďalej. A posledným bodom je spomalenie rastu populácie a jej starnutie. Všetci to vidíme aj u nás, mladí už nemajú toľko detí ako naši rodičia. A ľudia sa dožívajú stále vyššieho veku, čím sú s prepáčením „záťažou“ pre sociálny a zdravotný systém. Najsilnejšie populačné ročníky sa prestávajú stávať najväčšími spotrebiteľmi. Menia sa na najväčších sporiteľov a neskôr začnú svoje celoživotné investície čerpať, aby mali na dôchodku z čoho platiť lekárov. Takže pravidlá hry sa časom výrazne menia a preto môže byť celkom rozumné očakávať iné výstupy ako v minulosti, alebo sa mýlim? Viac si povieme o jednotlivých bodoch v samostatných článkoch.
Ak sa počet spotrebiteľov zvyšuje stále pomalšie a začínajú menej míňať a viac šetriť, pričom sú čoraz menej konzumne založení, aby ochránili planétu ZEM aj pre budúce generácie, môžeme očakávať zhoršenú výkonnosť ekonomiky?
Čo ak nechcem zostať pasívny a 10 rokov sa prizerať?
Pri investovaní zarobíte aj v prípade pasivity, stačí že investujete dlhodobo. No v prípade, že časom začnete hlbšie rozumieť tomu čo robíte, Vaše zhodnotenie sa môže výrazne zvýšiť. Máte pocit, že sa v ďalších desaťročiach bude najlepšie dariť ropným spoločnostiam? Ale skôr prichádza doba zelenej energie, elektromobility, či informatizácie? Chcete skôr podporovať rozvíjajúce sa krajiny s nízkym dlhom, alebo starnúce a extrémne zadĺžené krajiny? Vedeli ste o tom, že peniaze sa počas kríz nestrácajú, len sa presúvajú do iných aktív? Preto ak niektoré aktíva počas kríz klesajú, zákonite musia iné aktíva rásť. K tomu však samozrejme nestačí len základná znalosť, ako otvoriť účet u brokera a kam treba kliknúť, aby sme si nakúpili svoje podiely v ľubovoľných firmách sveta.
Ak šikovný investor dokáže zhodnocovať svoje úspory o 2% ročne lepšie ako priemerný, konečný stav účtu môže byť pokojne vyšší aj o 0,5 MILIÓNA EUR.
Dnes už máme k dispozícií mnoho poznatkov, ktoré nás môžu neustále posúvať ďalej. Ak nemám záujem vzdelávať sa v tejto oblasti, môžem svoj čas investovať do hľadania tých najlepších, ktorí to urobia za mňa. Existujú automatizované investičné riešenia, kde môžeme jednoducho kopírovať stratégie najúspešnejších obchodníkov. Investičný svet sa neustále posúva ďalej, už to nie je zďaleka len o tom, že je potrebné investovať. Kľúčovou začína byť otázka, do čoho mám konkrétne investovať a aká investičná stratégia bude najlepšie fungovať v ďalších rokoch. Držíme Vám palce, aby ste urobili tie správne investičné rozhodnutia, ktoré Vám pomôžu dosiahnuť stanovené ciele v čo najkratšom čase.
Ak Vás tento článok zaujal, budeme vďační za jeho zdieľanie.
