1. PENIAZE

Zdroj: Inflácia na Slovensku www.ineko.sk/kalk.html

Investovaním do peňazí myslím držanie hotovosti vo vankúši, v banke, na sporiacom účte, prípadne na investičnom účte, kde je možné zvoliť si rôznu menu a špekulovať s jej vývojom (obchodovanie FOREX).

Od čoho závisí hodnota peňazí a ako ju merať? Peniazmi súčasného sveta sú meny. Pre nás eurá, pre veľkú časť sveta americké doláre. Máte pocit, že hodnota peňazí bude v blízkej dobe stúpať?

Viacero odborníkov tvrdí, že ak sa pozrieme na objem peňazí v ekonomike, uvidíme pravdepodobné smerovanie hodnoty peňazí v budúcnosti.

Môžeme si všimnúť, že krajiny veselo tlačia peniaze už 30 rokov. Nie je to nič nové, do roku 2002 sa tlačili peniaze celkom svižne, odvtedy podstatne rýchlejšie. Boli to krachy na finančných trhoch, ktoré spôsobili tak masívne tlačenie peňazí. Za posledných 15 rokov sa objem peňazí v ekonomike zvýšil štvornásobne.

Väčšie množstvo peňazí časom nevyhnutne musí viesť k rastu cien, čiže spôsobí infláciu. Pozrite sa, čo dokázala americká centrálna banka urobiť s hodnotou amerického doláru za posledných 100 rokov:

Čo to znamená z pohľadu investovania? Je to jednoduché, čím viac peňazí vo svete je, tým majú menšiu hodnotu. Vidíme to na stále rastúcich cenách v obchodoch, kde každoročne za bežný nákup platíme viac a viac. Inflácia je podvod na bežných ľuďoch, nehovoriac pritom o pofidérnom spôsobe jej výpočtu, ktorý je ďaleko vzdialený od skutočnej reality zvyšovania cien. Inflácia na Slovensku v posledných rokoch nebola vysoká, ale účinky tlačenia peňazí sa ešte naplno neprejavili, v ďalších rokoch preto môžeme očakávať jej výrazné zrýchlenie.

Skúste si zapísať na papier cenu všetkého čo štandardne za mesiac nakúpite, spočítajte množstvo a vyjde Vám nejaká suma. O rok to urobte opäť a uvidíte rozdiel. Budete rozhodne prekvapení 🙂

Odporúčanie č. 1 – V peniazoch držte len nevyhnutné minimum – železnú rezervu na pár mesiacov.

2. AKCIE

Zdroj: MSCI World – svetový index

Investovaním do akcií sa stávate spolumajiteľom jednej alebo viacerých akciových spoločností. Už za niekoľko desiatok eur si môžete kúpiť svoj maličký kúsok koláča z firiem ako Apple, Volkswagen, Microsoft atď…

Pri akciách je v posledných desaťročiach veľmi dôležité správne si načasovať vstup na trh, lebo ich cena sa výrazne mení. Z tabuľky historického zhodnotenia vidíme, že investícia spred 15 rokov sa mimoriadne oplatila, ak by sme ale čakali ďalší 5 rokov, naše 10 ročné zhodnotenie by bolo len úbohých 34,2 %. Toto riziko je možné znížiť tým, že svoju investíciu rozložíme do množstva menších nákupov. Ako sa dá do akcií investovať?

Odvážnejší investori analyzujú jednotlivé firmy, študujú ich výkazy, štruktúru majetku, ziskovosť a na základe toho odhadujú férovosť aktuálnej ceny a perspektívu jej budúceho vývoja.

Menej odvážni investujú do podielových(prípadne indexových) fondov vybraného sektoru/regiónu ekonomiky, napr. investujú do technologických, farmaceutických, potravinárskych, finančných a iných spoločností. Je možné si vybrať špecifický región a dokonca aj konkrétnu krajinu.

Najmenej odvážni investujú do globálnych fondov, alebo do ETF fondov kopírujúcich vývoj indexov krajín, zoskupenia krajín a dokonca aj celej svetovej ekonomiky.

Ako sa v praxi posudzuje, či sú akcie drahé, alebo lacné? Tým hlavným je P/E koeficient (modrá čiara v grafe nižšie). Tento koeficient vyjadruje, za koľko rokov sa Vám Vaša investícia vráti vo forme podielu na zisku. V čase historického vrcholu to bolo v USA cca 45 rokov. V tom čase sa viac oplatilo investovať do stavebného sporenia, ako do akcii a následný vývoj to aj potvrdil.

Férová cena akcií je niekde medzi 12-18 P/E. Historicky sa nestávalo často, kedy by akcie boli lacnejšie ako 10 P/E. V medzivojnovom období to bolo častejšie, v posledných desaťročiach táto situácia nastala približne raz za 25 – 30 rokov.

Aká situácia je na akciovom trhu dnes?

Akcie sú približne 2 krát drahšie, ako by dlhodobo mali byť. Keď sa pozriete na históriu, tak vysoko sme boli v podstate len 2 krát za posledných 130 rokov. Kým znovu neotestujeme psychologickú hranicu 10 P/E ťažko očakávať výraznejší posun smerom hore. Odhadovať ďalšie smerovanie je takmer nemožné, preto je vhodnejšie sa na to pozerať cez pravdepodobnosť rastu, vs. pravdepodobnosť poklesu. Výhľadovo na obdobie 3-5 rokov je môj predpoklad poklesu výrazne vyšší, ako predpoklad rastu.

Dlhodobá návratnosť investície v akciách je na úrovni 5-7 % ročne. Posledných 5 rokov sme napr. pri Dow Jones na úrovni 15,44 %, SP500 15,01 %, MSCI WORLD 15,69 %. Optimisti možno veria, že to môžeme v ďalších 5 rokoch zopakovať, ja nie. 🙂

TIP č. 2 – Ak chcete reálne v ďalších 5 rokoch zhodnotiť investované peniaze, s akciami opatrne.

3. DLHOPISY

Zdroj: Bloomberg Barclays US Aggregate Bond TR USD – americký dlhopisový index

Ak niekomu požičiate peniaze a on Vám namiesto toho vytlačí krásny papier na ktorom Vám prisľúbi, že Vám ich niekedy v budúcnosti vráti aj s úrokom, bude to dlhopis. Na trhoch sú už niekoľko rokov abnormálne nízke úroky, dlhy sveta už atakujú 300 % HDP, situácia na najbližšie roky nevyzerá vôbec ružovo. 10 ročné zhodnotenie amerických dlhopisov dosiahlo 44 %, čo je viac, ako keby sme v rovnakom čase investovali do akcií. V posledných rokoch sa však situácia zhoršuje, vysvetlenie môžeme nájsť aj v nižšie priloženom grafe vývoja svetového dlhu.

ÚROVEŇ SVETÓVEHO DLHU V POMERE K HRUBÉMU DOMÁCEMU PRODUKTU SVETA

Aktuálne silnejú hlasy o dlhopisovej bubline. V roku 2001 praskla bublina akciových trhov. V roku 2008 praskla bublina na trhu nehnuteľností.

Dnes sme v bubline súčasne na akciách, nehnuteľnostiach, peniazoch a tiež dlhopisoch.

V posledných rokoch výrazne klesali úrokové sadzby a centrálne banky zároveň vo veľkom kupovali nové dlhy krajín, ako aj rôznych spoločností. Ak sa situácia znormalizuje a sadzby sa prispôsobia reálnemu dopytu, úroky vystrelia hore. Súčasné dlhopisy tak výrazne klesnú na cene. Čím dlhšia splatnosť dlhopisu, tým väčší bude pokles jeho ceny. Rastúce úroky zároveň môžu spôsobiť platobnú neschopnosť dlžníkov a pokles tak môže ešte výraznejšie zrýchliť. Nie je to tak dávno, čo skrachovala krajina EÚ (Grécko), ďalšie krachy južanských krajín sú len otázka času.

Dlhopisy nemajú pred sebou pozitívny výhľad. Keď už do nich ísť, tak do štátnych dlhov menej zadĺžených krajín s pozitívnym ekonomickým výhľadom a čo najkratšou dobou splatnosti. Len ako ochrana investície, žiadny vysoký výnos momentálne nie je vhodné očakávať.

TIP č. 3 – POZOR na dlhopisy, nemusí to vôbec dopadnúť dobre

4. NEHNUTEĽNOSTI

Zdroj: NBS – vývoj cien nehnuteľností na Slovensku

Nehnuteľnosti z dlhodobého pohľadu predstavujú aktívum, ktoré si udržiava svoju reálnu hodnotu. Ani tomuto sektoru sa však nevyhýbajú výkyvy. Na základe historického vývoja cien bol vytvorený takzvaný investičný cyklus nehnuteľností. Podľa tohto investičného cyklu by sme práve boli vo fáze prudkého rastu trhu, ktorý by ešte mohol trvať niekoľko rokov.

Nízke úroky nahrávajú tejto situácií, na druhej strane však stojí regulátor, ktorý veľmi aktívne obmedzuje poskytovanie hypotekárnych úverov. V jednom z mojich článkov som zobrazil prepočty dostupnosti bývania financovaného len hypotékou (100% z hodnoty bytu). Zmenou úrokovej sadzby som sa snažil porovnať dostupnosť bývania pri rôznych cenách nehnuteľností. Zohľadnil som tiež rast priemernej mzdy. Čo som zistil?

Ak by mal byť dnes byt kupovaný za 100 000 € rovnako cenovo dostupný ako pred 5 rokmi, musel by stáť takmer 175 000 €!

Na tomto príklade krásne vidíme, ako dokáže s cenou nehnuteľností zamávať politika Európskej centrálnej banky, ktorá rozhoduje o nastavení úrokových sadzieb.

Čo momentálne robí NBS (Národná Banka Slovenska)? Od júla 2018 pravdepodobne zakáže hypotéky nad 90 % hodnoty nehnuteľnosti, pričom 8 z 10 poskytovaných úverov bude musieť byť do maximálnej hodnoty 79 % hodnoty nehnuteľnosti. NBS zároveň sprísňuje príjmové požiadavky žiadateľov o úver (úverová rezerva, tzv. stress test rastu úroku, maximálne výška zadĺženia podľa výšky príjmu a pod.).

V strednodobom horizonte (3-5 rokov) preto neočakávam pozitívne vyhliadky. Ak vo svete praskne niektorá z nebezpečne sa nafukujúcich bublín, zasiahne to aj našu ekonomiku, pokles HDP a rastúce úrokové sadzby výrazne predražia financovanie monumentálnych dlhov, čo jednoznačne zasiahne aj nehnuteľnosti. Krátkodobo môžu nehnuteľnosti rásť, lebo správy v ekonomike sú pozitívne, úroky stále historicky najnižšie, zamestnanosť najvyššia…všetko samé skvelé správy. Riziká však podľa môjho názoru výrazne prevažujú.

V neposlednom rade na trh pribudne rekordný počet novostavieb, čiže sa zvýši ponuka. Ak sa nenájde dostatočný počet optimisticky zmýšľajúcich kupujúcich, ceny budú stagnovať. NBS zrejme dosiahne svoj cieľ a zastaví prehrievanie realitného trhu.

TIP č. 4: Kúpa investičnej nehnuteľnosti ako špekuláciu na rast ceny v najbližších 5 rokoch nevyzerá zaujímavo. Pri dlhodobej investícií (nad 15 rokov) výkyvy ceny nie sú až také podstatné.

5. ZLATO

 Zlato existuje na svete už takmer 6 000 rokov, súčasných peňažný systém existuje len necelých 50 rokov, čo je už samo o sebe maximom v porovnaní s jeho predchodcami.

Prečo krajiny opustili menový systém, ktorý bol naviazaný na zlato?

Pretože dovtedy nemohli len tak jednoducho tlačiť trilióny nových bezcenných papierikov.

Ak by malo zlato odrážať skutočnú hodnotu peňazí v obehu, jeho cena by bola rozhodne viac ako 10 000 USD / 1 oz. Aká je však realita a prečo je to tak? Približne polovica svetového zlata je momentálne uložená v šperkoch. Takmer polovicu svetového dopytu tvorí India a Čína. Časť svetových zásob je uložená v rezervách jednotlivých krajín. Na investičnom trhu sa celkovo obchoduje len časť celkového objemu. Z viacerých zdrojov počujeme o manipuláciách s cenou zlata, ktorého cena je umelo podhodnocovaná prostredníctvom obchodov s finančnými derivátmi.

Dlhodobý 40 ročný priemer je na úrovni 800 USD ( v cenách roku 2012). Zlato pritom nie je príliš stabilný uchovávateľ hodnoty, jeho reálna hodnota výrazne kolíše. V histórií však možno nájsť obdobia, kedy bola investícia do zlata mimoriadne výhodná. Kedy sa oplatilo investovať do zlata? V čase neistoty a krachu trhov.

Cena zlata bola na prelome rokov 2000-2001 menej ako 400 USD (v cenách roku 2012). Za 6 rokov, do roku 2007 sa cena zlata zdvojnásobila na cenu 800 USD. Za ďalšie 4 roky, do roku 2011 sa cena opäť zdvojnásobila na 1600 USD.

Od roku 2012 do roku 2015 zlato stratilo zo svojej hodnoty 25 % , na cca 1200 USD. Momentálne sa obchoduje za niečo vyše 1320 USD. Ako sa mu darí tento rok?

Zlato za prvé dva mesiace roku 2018 prekonalo akcie, dlhopisy, striebro aj ropu. Jeho cena sa zvýšila o takmer 5 %. Od roku 2015 sa zlato posilnilo o takmer 10 %. Historicky je preukázané, že v čase rastúcej neistoty a očakávania krízy zlato rastie na hodnote, lebo slúži pre investorov ako bezpečný prístav investícií v najhorších časoch. Zlato to krásne ukázalo v rokoch 2001-2011, kedy dosiahlo priemerné zhodnotenie 18,5 % ročne.

Počas 10 rokov neistoty (2001 – 2011) sa hodnota zlata zvýšila o 400 %. Americký široký akciový index Dow Jones za rovnaké obdobie pripísal len 44 %.

Je dnešná situácia v niečom odlišná od situácie spred 17 rokov? Svet za ten čas nahromadil podstatne viac dlhov, vytlačil trilióny nových bankoviek, obchod zo zlatom sa rozšíril do celého sveta, internet neskutočným spôsobom zrýchlil a skvalitnil informovanosť investorov. 400 % rast ceny zlata počas rokov 2001 až 2011 na maximum ceny takmer 2 000 USD môže byť preto len malým odvarom toho, čo môže priniesť blízka budúcnosť. Rusko a Čína navyšujú svoje zlaté rezervy, neoficiálne odhady pritom naznačujú podstatne výraznejšie nákupy, ako sú oficiálne reportované. Dolárový finančný systém začína svet stále odvážnejšie odmietať.

História nám ukazuje, ako sa bohatstvo sveta prelieva z nadhodnotených aktív do tých podhodnotených. Krachom trhov sa žiadne peniaze nestrácajú, len sa presúvajú do rúk iných vlastníkov. Hospodárske cykly akciových trhov, trhu nehnuteľností, či komoditných trhov sú vzájomne previazané a sú nástrojom obrovského obohacovania sa úzkej skupiny investorov na jednej strane, ale zároveň okrádania širokej masy malých investorov na strane druhej.

V tomto na 100 % platí tvrdenie pán Rockefellera, jedného z najvplyvnejších ľudí sveta:

„Ten kto celý den pracuje, nemá čas zarábať peniaze.“

TIP č. 5: Zlato nám môže v ďalších rokoch predviesť poriadne divokú jazdu a priniesť nadpriemerné výnosy.

Pred každým investičným rozhodnutím sa radšej poraďte so špecialistom. V prípade akýchkoľvek otázok nás kedykoľvek kontaktujte, či už prostredníctvom komentárov pod článkom, mailom, telefonicky, alebo cez FB skupinu.