Finančné krízy vôbec nevznikajú náhodou

V dnešnom článku si posvietime na to, akým spôsobom vznikli posledné krízy a poukážeme tiež na to, ako sa pripraviť na tú ďalšiu, ktorá nás pravdepodobne neminie. Keď si prečítate celý článok, prídete dokonca na to, že sú len prirodzeným dôsledkom činnosti centrálnych bánk, ktoré takýmto spôsobom zabezpečujú „stabilitu finančného systému“.

  • Na čo nám vlastne takáto informácia je?
  • Chceli by ste vedieť, čo nás čaká v ďalších rokoch?
  • Aké budú úroky našich hypoték?
  • Ako sa budú vyvíjať naše platy?
  • Či nám hrozí opäť vysoká nezamestnanosť?
  • Chcete ochrániť Vaše úspory?

Ak Vás zaujala čo i len jedna zo spomínaných možností, čítanie tohto článku pre Vás rozhodne nebude mrhaním času.

Už na začiatku som spomenul činnosť centrálnych bánk. Možno to znie zarážajúco, že som spojil slovo kríza s činnosťou centrálnych bánk, keď ich hlavnou činnosťou je zabezpečovať stabilitu finančného systému. Skúsime sa na to pozrieť čo najjednoduchším spôsobom, lebo mám pocit že tým vyjadreniam ekonómov už ťažko rozumejú aj vysokoškolskí profesori, nieto bežní ľudia, ktorí sú krízou vždy najvýraznejšie zasiahnutí.

Ako to vlastne v tom svete ekonomiky „funguje“?

Ekonomika je súčasťou všetkých nás, keď chodíme denne do práce, pomáhame svojou troškou k výrobe výrobkov, či poskytovaniu služieb potrebných pre náš každodenný život. Súčasťou ekonomiky sme aj vtedy, keď do práce nechodíme, keď si zo štátnych dávok, alebo úspor kupujeme tovary a služby, ktoré vyrábajú firmy.

Keď máme takmer všetci prácu a príjem z ktorého dokážeme v pokoji žiť, vtedy hovoríme, že ekonomike sa darí dobre. Ak náhodou máme peňazí nedostatok, banky nám ochotne požičajú, aby sme mohli realizovať svoje sny o bývaní, autách, či cestovaní. Tento stav je ideálny, ľudia majú prácu, neboja sa o svoju budúcnosť, nakupujú, renovujú, pristavujú, cestujú… ekonomika šliape ako hodinky. Firmy majú odbyt svojich výrobkov a začínajú mať problém zohnať zamestnancov.

Má to však jeden háčik, keď sa toto všetko v ekonomike deje, začínajú sa zvyšovať ceny. Zvyšujú ich samozrejme firmy. Ľudia chcú za viac práce a úspech firmy vyššie platy, ale tie platy musí firma z niečoho zaplatiť.

zdroj: Envato.com

Výrazný rast cien sa ale nepáči centrálnym bankárom, ktorí chcú, aby sa ceny zvyšovali len určitým rozumným tempom. Tomuto hovoria stabilita finančného systému. Príliš silný rast cien môže napáchať veľa škôd, centrálne banky skôr chcú, aby ceny rástli pomaly, potichu, ale stabilne. Keď totiž ceny rastú, peniaze, ale taktiež dlhy strácajú svoju reálnu hodnotu.

Čo je to kríza?

Predstavme si to na jednoduchom príklade:

Ekonomikou bude nejaká dedinka v údolí, kde žije spolu 5 ľudí. Fero pestuje pšenicu, Jožo prevádzkuje vodný mlyn, Jano pečie chlieb, Anka chová prasiatka a Dežo robí bankára. Ekonomika funguje dobre a ceny sú stabilné. Zrazu sa však vplyvom zlého počasia zníži úroda pšenice a do problémov sa dostáva Fero, Jožo aj Jano. Vyrobia menej výrobkov ako pred rokom. A máme tu krízu. Musia sa uskromniť a kupujú tak menej prasiatok a musia si tiež požičať peniaze od Deža, aby vôbec prežili. Dežova úloha je pomôcť ostatným ľuďom v dedine, ale za dlhy sa musí platiť a preto kríza nepominie hneď. V ďalšom roku sa v dedine opäť šetrí a spláca dlh voči Dežovi. Dedina sa opäť dostane do normálu, až keď sa posplácajú dlhy voči Dežovi, samozrejme aj s úrokmi. Prichádza koniec krízy a ekonomika v dedine opäť funguje dobre.

Máte pocit, že kríza je niečo výnimočné, niečo čo sa v minulosti nedialo? Dalo sa predpokladať, že z dôvodu zlej úrody prídu v dedine horšie časy? Samozrejme. Kríza teda jednoducho znamená, že sa v ďalšom roku spotrebuje menej, ako v roku pred tým. Po rokoch hojnosti jednoducho vždy občas prídu roky uťahovania opaskov. Vždy to tak bolo a bude to platiť aj v budúcnosti.

A teraz sa vráťme do reality:

V dnešných časoch nízkych úrokov (časy keď banky pomáhajú ľuďom pozviechať sa z ťažkých časov) si doprajeme nové bývanie, nové autá, nový nábytok, lepšie dovolenky, reštaurácie, elektroniku… Financujeme to úverom, lebo chceme všetko hneď, nie sme ochotní šetriť a kúpiť si to až neskôr. Je vôbec možné, aby sa to dialo donekonečna? Nie je normálne, že v ďalších rokoch jednoducho budeme míňať menej a budeme musieť splatiť aspoň časť svojich dlhov? Nemáte pocit že je trochu divné myslieť si, že ekonomika môže rásť plynule a stále? Keď si opäť pomôžem s našim hypotetickým príkladom malej dedinky v údolí, je to podobné, ako keby si mali všetci občania od Deža požičiavať stále viac a viac peňazí, aby kupovali nové stroje, zväčšovali polia a produkovali stále viac výrobkov. Pre koho by ich vyrábali, keď v dedine je len 5 obyvateľov a jednoducho nemôžu denne zjesť viac, ako je pre normálneho človeka možné?

Kríza teda nie je žiadny strašiak, je to normálna vec, s ktorou treba rozhodne počítať a každý rozumný človek by mal v časoch hojnosti myslieť na to, že netrvajú večne.

Čo sa deje, keď je kríza na obzore?

zdroj: Envato.com

Je to tak trochu paradox, ale kríza je na obzore práve vtedy, keď máme pocit, že sa máme tak dobre, ako sme sa nemali veľmi dávno. Nezamestnanosť je nízka, míňame najviac za posledné obdobie, platy rastú, firmy začínajú zvyšovať ceny.

Centrálne banky v záujme zachovania stability pritiahnu kravaty bankárom tak, že banky začnú menej požičiavať, alebo ľuďom výrazne sťažujú podmienky požičiavania peňazí. Zrazu môžete mať hypotéku maximálne do 80 % z hodnoty nehnuteľnosti, celkový dlh vo výške 8 ročných platov, a podobne…. Už Vám nechcú požičať za 4% úrok, ale pýtajú viac.

Centrálne banky sledujú ekonomiku a vidia, že ľudia začínajú míňať viac, firmám sa darí a zvyšujú sa ceny. Preto to potrebujú spomaliť, aby následný pád nebol neskôr extrémne bolestivý. A robia to jednoducho tak, že zvyšujú úrokové sadzby. Oni veľmi dobre vedia, že závislosť ľudstva od dlhu je obrovská. Tiež vedia, že spôsobia prepúšťanie a krachy firiem. Majú v rukách osudy bežných ľudí a neobmedzené finančné možnosti.

Ľuďom s hypotékou na krku príde list s oznámením o novej výške úrokovej sadzby na ďalšie obdobie fixácie hypotéky a zrazu môžeme splácať mesačne pokojne aj o 100 eur viac. Nie že by Vám banky nechceli požičať, to len centrálna banka určí také podmienky, že sa im to jednoducho neoplatí.
Ich úmysly možno nie sú zlé, ale udržiavať ekonomiku v chode tak, ako si to predstavujú, je veľmi náročné.

Je to akoby sme kormidlovali zaoceánsku loď, musíme svoje kroky vopred citlivo zvažovať, aby sme ten kolos nasmerovali správnym smerom.

Takmer všetci v tomto čase majú prácu, postupne sa zvyšujú platy a začínajú sa výraznejšie zvyšovať ceny v obchodoch. V správach počúvame o tom, ako sa Slováci extrémne zadlžujú, a tiež ako výrazne stúpajú ceny nehnuteľností. Vtedy sa blíži koniec obdobia lacných úverov. Nie je to však také jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Slovensko je malá krajina a sme závislí od toho, ako sa bude dariť všetkým krajinám platiacim eurom. A Európa je tiež výrazne závislá od toho, čo sa deje v USA, ako aj v iných veľkých ekonomikách sveta. Niekedy už to vyzerá tak, že náš osud má v rukách Americký prezident a Americká centrálna banka. A vôbec to nemusí byť ďaleko od pravdy.

Ako vieme, že kríza začala?

K tomu si dovolím poukázať na citát, ktorý som našiel v jednej z knižiek o investovaní: „Teraz páni z Wall street musia prísť na to, čo s býkom, ktorého vytiahli až na vrchol Mount Everestu.“

zdroj: Envato.com

Po každom výstupe na vrchol jednoducho musí prísť čas, kedy je potrebné zostúpiť dole. Nie je na tom absolútne nič zlé. Po období hojnosti, prichádza takmer vždy horšie obdobie. Najdôležitejšie je, aby sme opustili virtuálnu realitu prezentovanú v masových médiách a zložili z očí ružové okuliare. V dnešnom svete vidíme obrovský nárast dlhov, zadlžujú sa všetci, krajiny, firmy, aj samotní ľudia. Banky úmyselne vytvorili prostredie lacných úverov a presne vedeli čo bude nasledovať. Túto situáciu sme detailne popisovali v tomto článku:
https://akosamatlepsie.sk/rastuce-dlhy-inflacia-zbrane-hromadneho-nicenia/

Dlh sveta je dnes o polovicu väčší, ako bol pred prasknutím bubliny v roku 2008

Kríza sa začína krátko potom, ako sa úrokové úrokové sadzby zvýšia natoľko, že záujem o nové úvery klesá. Keď sa začne poskytovať menej úverov, ľudia budú automaticky menej míňať, firmy menej zarobia, prestanú sa zvyšovať platy. Ak sa k tomu pridajú ešte aj krachy väčších firiem, všetko sa tým len zrýchli. Ľudia prichádzajú o prácu, začínajú sa uťahovať opasky a máme tu krízu.

FED zvýšil základný úrok už na 2,5 % a trhy sa začali otriasať v základoch. V nadväznosti na to, ako aj na silný tlak Trumpa, FED oznámil, že ďalej už sadzby zvyšovať nejde, aspoň zatiaľ. Budúci rok nás čakajú americké prezidentské voľby a Trump by bol určite veľmi nerád, keby to bolo v čase rastúcej nezamestnanosti, prepadov akciových trhov a hrozby recesie.

Kríza by mohla prísť aj zvnútra Európskej menovej únie, ale ECB rovnako oznámila, že o prípadnom raste sadzieb bude uvažovať až v budúcom roku. Navyše na to nemá veľa dôvodov, keďže rast cien nie je výrazný a Eurozóna pokrivkáva už pri súčasnej úrovni základnej sadzby 0,00 %. Dôvody sú jasné, domácnosti aj jednotlivé krajiny sa snažia šetriť a nezvyšovať už aj tak vysoký dlh. To samozrejme spôsobuje, že ekonomike sa nedarí tak dobre, napriek lacným úverom. To celkom neplatí u nás na Slovensku, lebo dlh domácností výrazne rástol najmä v posledných rokoch. Je dôležité si uvedomiť, že ekonomiku netvoria len peniaze, ktoré zarobíme, ale aj tie, ktoré si požičiavame.

Už len samotný pokles v poskytovaní nových úverov dokáže spôsobiť krízu.

Počujete dobre, svet je v dnešnej dobe závislý od rastu dlhu a čokoľvek iné prinesie krízu. A keďže dlh nemôže rásť donekonečna, je nad slnko jasné, že čas zúčtovania musí prísť, otázkou zostáva len to, kedy to nastane.

Ak by sme sa všetci jedného dňa rozhodli, že už ďalej nechceme hromadiť dlhy a ideme ich všetky splatiť, pre ekonomiku by to bola jedna veľká katastrofa a spôsobilo by to možno najväčšiu krízu v histórií ľudstva, nezamestnanosť, nepokoje a zrejme aj vojny.

„Keď prídu o prácu niektorí z Vašich známych, ide o recesiu, no ak prídete o prácu aj Vy, vtedy už pôjde o depresiu.“

Slovensko je silne orientované na automobilový priemysel, čo je odvetvie extrémne ohrozené v prípade prepuknutia krízy. Ak náhodou pracujete pre niektorú z automobiliek, alebo jej dodávateľov, príznaky krízy môžete spozorovať veľmi jednoducho. Objednávok ubúda, pracujete menej nadčasov, skracujú sa pracovné smeny, znižujú sa bonusy, klesajú platy, prichádza prepúšťanie. Automaticky totiž platí, že počas horších časov nové autá nekupujeme, preto sa automobilkám tak darí v dobrých časoch a naopak veľmi zle v tých horších. Naše automobilky vyvážajú takmer celú produkciu do sveta, preto sú veľmi závislé od vývoja svetovej ekonomiky.

Ako sa na krízu pripraviť a zvládnuť ju v pohode?

Myslím, že som to už naznačil v predchádzajúcom texte. Na horšie časy treba myslieť v čase hojnosti. Kríza z nášho pohľadu bude znamenať, že sa nám môže znížiť plat, môžeme dokonca prísť o prácu. Zrejme nás to nečaká v najbližšom roku, možno ani v roku 2020. Viete si predstaviť situáciu, že by ste boli napríklad 12 mesiacov bez výplaty? Dokázali by ste utiahnuť rodinný rozpočet bez toho, aby ste si museli požičiavať? Ak by to bolo problematické, skúste sa inšpirovať nasledovnými radami:

  1. Nikdy nemiňte celú svoju výplatu, tvorte si finančnú rezervu.
  2. Majte na pamäti, že časy hojnosti netrvajú večne, skúste si urobiť poriadok vo výdavkoch.
  3. Svoje výdavky plánujte tak, že aj prípadný pokles platu Vám nebude spôsobovať problémy a nebudete si musieť požičiavať.
  4. Riaďte sa heslom, menej je viac – odmietnite konzum a inšpirujte sa minimalizmom.
  5. Trávte voľný čas v prírode, bude to lepšie pre Vaše zdravie aj peňaženku.
  6. Ušetrené peniaze investujte, ale rozumne,  alebo si nechajte poradiť od odborníkov.

Jednou z mála výhod, ktoré kríza prináša, sú nízke úrokové sadzby, za ktoré si z bánk požičiavame na kúpu nehnuteľností. Vieme sa dostať k bytom a pozemkom za výhodnejšie ceny, ale súčasne existujú aj aktíva, ktoré v kríze stúpajú na cene. Ak na ňu budete dobre pripravení, nemusíte sa jej vôbec obávať a dokonca na nej môžete získať. Držíme Vám v tom palce a veľmi radi Vám v tom pomôžeme. Neváhajte nás kontaktovať.

Ak Vás článok zaujal, budeme veľmi radi ak ho budete zdieľať  ďalej a nezabudnite si tiež pozrieť naše ďalšie články.

Máte nejaké otázky, alebo sa chcete poradiť? Pošlite nám správu vyplnením krátkeho formulára:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *