Zmena klímy je jednoznačne najvážnejším environmentálnym problémom súčasnosti. Bude mať devastačné dôsledky najmä pre ľudí žijúcich na hranici chudoby. V lepšom prípade, stovky miliónov ľudí budú ohrození hladom, sťahovaním, chorobami, smrťou. Posledných 5 rokov bolo najhorúcejších v histórií meraní. Už dnes sa zmena klímy prejavuje topiacimi sa ľadovcami, obrovskými požiarmi, tisícročnými povodňami, či devastačnými hurikánmi. Milióny ľudí už dnes trpí hladom kvôli suchu a stojí pred voľbou opustenia domov, alebo smrti hladom. Zvyšujúce sa teploty oceánov ničia ich ekosystém, ktorý prináša obživu stovkám miliónov ľudí. Navyše zabezpečuje tvorbu asi 50 % kyslíka na našej planéte. Zmena klímy výrazne naruší oceánske prúdenie. Nedostatok vody postihne už v tomto storočí miliardy ľudí a voda sa stane vzácnou komoditou.

Zdroj: Envato.com

Podľa Svetovej banky, pri oteplení o 2°C (dnes je to cca 1,25°C a môže to nastať pokojne niekedy okolo roku 2030), 1 až 2 miliardy ľudí nebude mať dostatok pitnej vody. Je smutné, že to budú z veľkej časti ľudia z chudobnejšej polovice obyvateľov našej planéty, ktorí sú dohromady zodpovední len za približne 10 % celkových emisií skleníkových plynov.

1 % najbohatších ľudí našej planéty produkuje 175 x viac emisií CO2 ako najchudobnejších 10 %!

Spôsobujeme si to všetko najmä spomínanými emisiami skleníkových plynov, ktoré vypúšťame do atmosféry 100 násobne rýchlejšie, ako tomu bolo pred rozvojom priemyselnej výroby na Zemi. Skleníkové plyny vznikajú najmä pri spaľovaní tzv. fosílnych palív (hlavne ropa, uhlie, zemný plyn). Do atmosféry vypúšťame CO2 (Oxid uhličitý), ktorý prehrieva planétu. Skleníkový efekt nie je sám o sebe zlý, je totiž nevyhnutým predpokladom života na Zemi. Problémom je negatívny príspevok ľudstva, ktoré svojou činnosťou narúša krehkú rovnováhu v prírode a tým mení klímu na našej planéte. Je to skutočne až také zlé? Môže nastať situácia, že život na zemi v budúcnosti nebude možný?

Čo sa to vlastne vo svete deje?

Azda každý z nás registruje dlhodobú zmenu počasia, v zime máme čoraz menej snehu, jar už pomaly neexistuje a leto nastupuje rýchlejšie. V lete dosahujeme stále vyššie teplotné extrémy, veľké suchá a následne prietrže s výraznými zrážkami. Slovensko sa nachádza v miernom pásme a preto zmeny počasia u nás nie sú až také výrazné, napriek tomu ich vnímame. Podstatne väčšie problémy majú iné kúty sveta. Stovky miliónov ľudí sú ohrozené stúpajúcou hladinou morí a oceánov. Miliardy ľudí žijú v oblastiach, kde už čoskoro nebude k dispozícií pitná voda a krajina sa zmení natoľko, že bude nevyhnutné týchto ľudí presídliť. Nemôžeme zabúdať na stále početnejšie extrémy počasia ako hurikány, tornáda, povodne, extrémne suchá, zemetrasenia, tsunami, sopečné hrozby a podobne. Tieto hrozby budú znižovať produkciu poľnohospodárskych plodín, ktoré sú nevyhnutné pre náš život. Popri tom bude populácia našej planéty ďalej rásť. Momentálne je nás približne 7,7 miliardy a do roku 2050 to môže byť až o 3 miliardy viac. Čo budú títo ľudia jesť a kde budú žiť?

Ak si myslíme, že prílev migrantov do Európy v posledných rokoch bol extrémny, to čo nás čaká v ďalších desaťročiach bude doslova apokalypsa.

Ako sme to všetko spôsobili

Všetko to začalo tzv. priemyselnou revolúciou. Ľudia sa pred približne 250 rokmi živili väčšinou poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Žili na vidieku, obhospodarovali pôdu, alebo sa živili remeslom. Postupne ľudskú prácu začali nahrádzať stroje, začali vznikať továrne s veľkovýrobou, ľudia dokázali vyrobiť stále viac, rýchlejšie a lacnejšie. Životná úroveň ľudí sa zvyšovala, ale rovnako sa zvyšovala aj environmentálna záťaž priemyselnej výroby. Drevo začalo postupne nahrádzať uhlie, koks, ropa a zemný plyn. Tieto suroviny slúžia na výrobu energie vo forme tepla, elektriny, alebo na pohon dopravných prostriedkov. Výroba je lacná, no zároveň škodlivá pre životné prostredie, kvôli emisiám skleníkových plynov. Za posledných 50 rokov sa situácia začala vymykať historickým priemerom, o čom vypovedá nasledujúci graf.

Zdroj: Scripps Institution of Oceanography

V roku 2015 sa krajiny tzv. Parížskou dohodou zaviazali, že urobia všetko pre to, aby obmedzili otepľovanie planéty výrazne pod 2 °C a budú vyvíjať snahu, aby to zastavili na maximálne 1,5 °C. Celkom zvláštna formulácia že? Do roku 2030 má svet znížiť emisie o takmer polovicu a do roku 2050 už máme konečne začať obsah skleníkových plynov v atmosfére znižovať. Takže nás čaká už „len“ približne 30 rokov, počas ktorých sa situácia bude naďalej zhoršovať a my budeme prilievať olej do ohňa.  Teplota sa už zvýšila o 1,25 °C. Ak bude situácia pokračovať tak ako doteraz, Zem sa môže do konca storočia otepliť o 3 až 5 °C. Naplnenie cieľov tejto dohody je absolútne nereálne.

Zdroj: youtube.com

Zemi trvalo v minulosti tisíce rokov, aby sa koncentrácia CO2 zvýšila tak, ako za posledných 60 rokov. Vedci to nazývajú doslova explóziou a v podstate nikto netuší, čo to všetko môže spôsobiť. Isté je len jedno, situácia je veľmi vážna a musíme konať okamžite. Dospeli sme do štádia, kedy musia ekonomické záujmy ustúpiť prírode a časť ziskov musí byť obetovaná záchrane našej planéty. Ak totiž drancovanie prírodných zdrojov neprestane, o 100 rokov môže nastať situácia, že tie super lacné, po 2 rokoch sa automaticky kaziace výrobky už nebude mať kto kupovať. Spaľovanie fosílnych palív ročne spôsobuje nárast atmosférického CO2 o viac ako 10 miliárd ton.

Jednotlivé štáty sveta absolútne zlyhali v plnení svojich záväzkov voči budúcim generáciám. Priemyselná revolúcia spôsobila obrovské rozdiely v životnej úrovni. Vyspelé krajiny ustúpili od využívania otroctva, no na druhej strane postupne ekonomicky zotročili celé krajiny rozvojového sveta, ktoré mali k dispozícií nerastné bohatstvo, či lacnú pracovnú silu. Drancovaním prírodných zdrojov získali obrovské majetky, no na druhej strane zničili životné prostredie na Zemi. Účet za tieto zločiny pritom nezaplatia tí, ktorí to všetko spôsobili. Zaplatia to tí najchudobnejší, ktorí sú v tom úplne nevinne a ktorí už dnes každý deň zápasia o svoje prežitie.

Klimatické zmeny môžu viesť v tomto storočí k úmrtiu stoviek miliónov až 1 miliardy ľudí.

V skutočnosti to však bude pripísané výčinom počasia, hladu, chorobám, či konfliktom o vodu. Tí, ktorí sú zodpovední za tento stav, o tom vedia už desaťročia. Už v osemdesiatych rokoch minulého storočia vedci predpovedali, že pokračovanie v spaľovaní skleníkových plynov bude viesť ku globálnej ekologickej katastrofe. Napriek tomu sa nič neudialo. Najväčšie svetové korporácie z oblasti fosílnych palív neinvestovali do zmeny svojich obchodných modelov, ale do lobingu a do štúdií spochybňujúcich dôsledky spaľovania skleníkových plynov. Dokonca súčasný americký prezident označil klimatickú zmenu za “hoax” vytvorený na oslabenie domáceho hospodárstva. Pozrime sa teraz na niektoré dôležité fakty klimatickej zmeny vo svete.

Topenie ľadovcov

Roztopenie Grónskych ľadovcov by spôsobilo nárast hladiny morí a oceánov o približne 6 metrov. V tomto roku dosiahla teplota v Grónsku tak vysokú úroveň, že sa za jediný deň roztopilo toľko ľadu, ktorý by zaplavil celý štát Florida, alebo napríklad pokryl celú rozlohu Nemecka až 7 cm vody.

Ak by sme každú tonu grónskeho roztopeného ľadu ocenili 1 eurom, od roku 1972 by celkový účet dosahoval 4976 miliárd EUR.

Globálne otepľovanie mení prúdenie vzduchu, čím sa teplý vzduch stále častejšie dostáva do severnejších oblastí planéty a spôsobuje masívne topenie ľadu v letných mesiacoch. To situáciu ešte viac komplikuje. Arktída sa za posledných 20 rokov oteplila už o viac ako 2°C.

Odhady toho, ako stúpne hladina morí a oceánov sa rôznia, do roku 2100 to môže byť 1 meter, ale pokojne aj viac ako 5 metrov, dokonca aj v prípade, že svet naplní svoje záväzky z Parížskej dohody. Zmenšovanie plochy ľadovcov ešte viac otepľuje zemský povrch a zrýchľuje globálne otepľovanie. Vedci navyše objavujú viaceré úniky metánu spustené ústupom ľadovcov. Tento plyn je oveľa horší ako samotný CO2, keďže prispieva ku globálnemu otepľovaniu asi 25 krát výraznejšie.

Požiare

Zdroj: envato.com

Čím extrémnejšie suchá v letných mesiacoch zažívame, tým sa zvyšuje počet a intenzita požiarov. Zrejme ste zaregistrovali posledné správy o obrovských požiaroch na Sibíri, alebo v Amazonských pralesoch. Lesy majú pre nás nenahraditeľnú funkciu, keďže produkujú kyslík, ktorý dýchame. Navyše v sebe ukladajú CO2. Pri požiaroch preto nielen vznikajú dodatočné emisie CO2, ale znižuje sa tiež ďalšia schopnosť planéty zadržiavať novo vyprodukované emisie. Menšia plocha lesa prispieva ešte k rýchlejšiemu otepľovaniu zemského povrchu, čo efekt klimatickej zmeny ďalej znásobuje.

Požiare na Sibíri zasiahli plochu približne 5,5 miliónov hektárov a stále nie sú pod kontrolou. Organizácia Greenpeace dokonca tvrdí, že od začiatku roka zhorelo už viac ako 13 miliónov hektárov lesa. Je zaujímavé, koľko pozornosti sa ušlo požiaru katedrály Notre-dame v Paríži, ktorý spustil zbierky na záchranu tejto historickej pamiatky po celom svete a dohromady sa vyzbieralo viac ako 1 miliarda eur. Akú finančnú škodu mohol spôsobiť požiar na Sibíri? Na jednom hektári lesa sa môže nachádzať približne 200 stromov. Hodnotu jedného stromu je veľmi ťažké vyčísliť, stromy produkujú kyslík, uchovávajú CO2, majú určitú spoločenskú hodnotu a cena dreva sa pohybuje v desiatkach EUR za kubík.

Ak by sme jeden strom ocenili na 1 000 EUR, účet za požiar na Sibíri by dosahoval približne 1100 miliárd EUR.

Požiar na Sibíri spôsobil v najväčšom rozsahu takú dymovú clonu, ktorá by pokryla územie Európskej únie. Tieto požiare prebiehali väčšinou v odľahlých a ťažko dostupných oblastiach a bolo veľmi náročné a drahé ich likvidovať. V budúcnosti môžeme očakávať ešte závažnejšie a rozsiahlejšie požiare, ktoré môžu zasiahnuť aj husto zaľudnené oblasti, na čo sa jednotlivé krajiny musia pripraviť.

Poľnohospodárstvo a výrub lesov

Odlesňovanie samozrejme nie je priamym dôsledkom klimatickej zmeny, ale veľmi úzko s ňou súvisí. Lesy pokrývajú v súčasnosti približne 30% zemského povrchu, čo je 4 miliardy hektárov. Od počiatku priemyselnej revolúcie sa pritom stratili už takmer 2 miliardy. Údaje o ročnom úbytku lesov hovoria o takmer 30 miliónoch hektárov za rok 2016, čo spolu s nelegálnou ťažbou môže byť pokojne aj 1 % zostávajúcej plochy lesov. Myslím, že nie je reálne očakávať, že by sa odlesňovanie zo dňa na deň skončilo, práve naopak. Navyše, v budúcnosti môžeme očakávať ešte výraznejší prirodzený úbytok lesa vplyvom počasia, ale aj rôznych škodcov.

Za 250 rokov sme dokázali vyrúbať tretinu všetkých lesov na Zemi

Obrovský úbytok lesa má na svedomí rastúca svetová populácia, ako aj zvyšovanie životnej úrovne ľudí. Čím viac ľudí na Zemi žije, tým väčšia plocha musí byť obhospodarovaná, aby sme všetkých ľudí dokázali nasýtiť, obliecť, či ubytovať. Rastúci konzum tlačí napríklad na vyššiu potrebu bavlny a plodín pre chov dobytka. Poľnohospodárska pôda sa navyše využíva aj na pestovanie plodín na výrobu rôznych biopalív. To všetko prispieva k zväčšovaniu celého problému, zmenšujúca sa plocha lesov dokáže absorbovať stále menej CO2 a otepľovanie sa tak ešte zrýchľuje. V nižšie uvedenom videu si môžete pozrieť pozadie veľkého biznisu s palmovým olejom.

Poľnohospodárska produkcia je veľkým prispievateľom k celkovým emisiám CO2. Les ustupuje poliam a plantážam, tie vysušujú krajinu a zrýchľujú otepľovanie planéty. Veľkoprodukcia obilia je podstatne menej efektívna, ako pestovanie ovocia a zeleniny na malých farmách. Navyše obilie musí byť ďalej spracovávané a tvoria sa pritom výrazné emisie CO2. Obrovské škody spôsobujú v poľnohospodárstve suchá, ktoré zaznamenali v 21. storočí takmer všetky kúty sveta. Medzi najznámejšie patria tie v Austrálii, Číne, USA, či Sahele.

Obrovské suchá spôsobujú škody na úrode v desiatkach až stovkách miliárd dolárov.

Náš životný štýl si vyžaduje viac prírodných zdrojov, ako nám Zem dokáže poskytnúť. Tento stav si spôsobujeme sami, svojou nevedomosťou, ľahostajnosťou a častokrát aj chamtivosťou, či závisťou.

O odlesňovaní sme písali aj v tomto článku:
https://akosamatlepsie.sk/odlesnovanie-mozne-fatalne-dosledky-do-buducnosti/

Nedostatok pitnej vody

Otepľovanie veľmi úzko súvisí s vodným cyklom, množstvom zrážok, suchom a dostupnosťou pitnej vody. To všetko vplýva na poľnohospodársku úrodu a následne na cenu a dostupnosť potravín. Čím viac sa bude otepľovať, tým bude v krajine menej vody a ľudstvo bude schopné vyprodukovať čoraz menej jedla. Vyššie teploty vedú k rýchlejšiemu odparovaniu vody, odumieraniu rastlín a strate vlahy v pôde a flóre. Suchá pôda nedokáže absorbovať stále výraznejšie zrážky a dochádza k devastačným povodniam. Tie spôsobujú obrovské škody na úrode a ohrozujú životy ľudí. Len v USA spôsobili výčiny počasia za posledných 40 rokov škody vo výške takmer 1,5 bilióna dolárov.

Zdroj: Envato.com

Topenie snehu a ľadu v horách zabezpečuje asi polovicu svetovej spotreby pitnej vody. Otepľovaním odchádza k topeniu ľadovcov obrovského rozsahu. Keď sa ľadovce roztopia, ľudia budú musieť nájsť iný zdroj pitnej vody. Asi 2 miliardy ľudí vo svete je závislých od podzemných zásob vody.

Na Slovensku sa odhaduje, že ku koncu tohto storočia môžu zásoby podzemných vôd klesnúť až o 50%.

Čaká nás menej zrážok, ale budú podstatne výraznejšie. V priebehu leta a jesene budeme musieť očakávať výrazné problémy kvôli nedostatku vody. Pokles výdatnosti prameňov na Slovensku už evidujeme, za posledných 35 rokov bol zdokumentovaný na úrovni od 8 do 15 %. Toto sa pripisuje nielen klimatickej zmene, ale tiež dôsledkom nevhodného zaobchádzania s vodnými zdrojmi. Z vody sa stáva obrovský biznis svetových korporácií, ktoré si veľmi dobre uvedomujú, akou vzácnou komoditou bude voda v ďalších desaťročiach.

O vode sme písali aj v tomto článku: https://akosamatlepsie.sk/voda-nad-zlato/

Hurikány

Z 15 najničivejších hurikánov v Atlantickom oceáne bolo 14 po roku 2000. Posledným ničívým hurikánom bol Dorian, ktorý udrel na Bahamy 1. septembra 2019, keď konštantná rýchlosť vetra dosiahla takmer 300 km/h. Stal sa tak piatym hurikánom, ktorý dosiahol najvyššiu 5. kategóriu za posledné štyri roky. V roku 2017 to boli Harvey, Maria a Irma, ktoré spôsobili obrovskú spúšť v oblasti Karibiku. Aký je účet za tieto prírodné katastrofy?

Stovky miliárd dolárov a tisícky mŕtvych. 4 z 5 najničivejších hurikánov udreli v posledných dvoch rokoch

Hurikán Katrina, rok 2005, New Orleans, škody 125 miliárd USD, 1836 mŕtvych

Hurikán Maria, rok 2017, Portoriko, D. Republika, 91 miliárd USD, 3059 mŕtvych.

Škody a celkové počty úmrtí u Dorian, posledného z najsilnejších hurikánov zatiaľ nie sú známe. Už dnes je hlásených 43 mŕtvych a stovky ľudí sú nezvestných. Škody budú atakovať desiatky miliárd dolárov a o strechu nad hlavou prišlo asi 70 000 ľudí. Dorian bol len prvým najsilnejším hurikánom tejto sezóny. Je otázkou času, kedy udrie hurikán najsilnejšej kategórie aj na najväčšie metropoly pobrežia USA. Škody a počty úmrtí tak môžu dosiahnuť násobky súčasných najničivejších hurikánov.

Zodpovední sa stále spoliehajú na to, že veda a nové technológie prinesú objavy, ktoré nám pomôžu von z tejto obrovskej šlamastiky. Na to sa však rozhodne nemôžeme spoliehať. Musí prísť radikálna zmena myslenia a zisk musí ustúpiť zodpovednosti voči prírode a ďalším generáciám. Voda, pôda, vzduch a ostatné prírodné zdroje sú obrovské dary, ktoré máme možnosť užívať. Musíme to však začať robiť oveľa zodpovednejšie, ako tomu bolo doteraz. Čo môžeme robiť lepšie a ako dokážeme napraviť škody, ktoré boli doteraz napáchané? Je vôbec reálne predpokladať, že dôsledky klimatickej zmeny dokážeme zmierniť my sami, zmenou svojho myslenia a konania?

V ďalšom článku o tejto problematike sa pokúsime zamerať na konkrétne riešenia a navrhnúť spôsoby, ako nastoliť radikálnu zmenu, ktorá by mohla pomôcť klimatickú zmenu zmierniť, ale zároveň byť lepšie pripravený na jej dôsledky.

Ďakujeme za zdieľanie týchto cenných informácií a nezabudnite si pridať Vašu mailovú adresu pre odoberanie nášho newslettra.