Dažďové pralesy – pľúca zeme

Dažďové pralesy síce pokrývajú len 6 % povrchu Zeme, ale sú domovom pre 30 miliónov druhov. Nachádzajú sa v Južnej Amerike, Kongu a Juhovýchodnej Ázii.   Viac ako 20 % kyslíku pochádza z Amazonského pralesa. V amazonskom pralese tečie spolu 100 000 km riek a je domovom 33 miliónov ľudí. Celý Amazonský prales predstavuje viac ako polovicu zostávajúcich tropických dažďových lesov na svete. Žije v ňom asi pätina svetového vtáctva a desatina všetkých živočíšnych druhov celého sveta. Hoci tu žijú milióny druhov aj tak si sami nevedia pomôcť a denne vymierajú takmer po stovkách. Zapríčinuje to výrub stromov – odlesňovanie.

Medzi rokmi 1970 až 2000 bolo vyrúbané celkovo 16,4% celkovej plochy pralesa. Od roku 2002 sa plocha chráneného územia strojnásobila, celkovo sa ochraňuje asi 1 mil. km2, zatiaľ čo ťažba dreva a odlesňovania poklesla o 60%. Zostalo nám však už len menej ako polovica pôvodnej plochy dažďových pralesov.

V roku 2005 boli mnohé časti amazonského pralesa zasiahnuté obrovskými suchami, najhoršími za posledných 100 rokov. Podľa niektorých odborníkov je prales schopný prežiť maximálne trojročné sucho, dlhšie by mohlo mať nezvratné dôsledky. Prales by sa mohol dostať až do bodu, odkiaľ už nebude návratu a hrozí premena v savanu alebo dokonca púšť. To by katastrofálne zasiahlo celú planétu.

Prečo sú pralesy dôležité?

Čistia svet tým, že absorbujú oxid uhličitý a recyklujú obrovské množstvo vody.

Amazonský dažďový prales je najväčší na svete, preto sa budem venovať najmä jemu. Jeho rozloha je 5,5 mil. km2, čo je približne rozloha 40 % Južnej Ameriky. Rieka Amazon je druhá najväčšia rieka na Zemi. Žije tu približne 350 indiánskych kmeňov.

Výrubom sa ročne sa stratí asi 12-15 miliónov hektárov lesa, je to približne 36 futbalových ihrísk za minútu. To uvoľňuje obrovské množstvo oxidu uhličitého do ovzdušia. Odlesňovanie tak prispieva asi 12 až 20 % k celosvetovým emisiám CO2. Niektoré štatistiky dokonca hovoria až o 30 % svetových emisií CO2. To je viac ako lietadlá, autá a vlaky dohromady. Ak bude tempo odlesňovania pokračovať, o 50 až 100 rokov dažďové pralesy sveta úplne zmiznú! Dodnes sme prišli už o 50% dažďových pralesov. Na odlesňovaných miestach vznikajú sójové, palmové, kukuričné, ryžové plantáže, chov dobytka, vodné priehrady, či ťažba prírodných zdrojov. Ťažba znečistuje okolité pralesy a pitnú vodu. Pre záchranu pralesov musí byť odlesňovanie výrazne spomalené.

Ako to ovplyvňuje planétu?

 

Čím viac sa bude CO2 vypúšťať do ovzdušia, tým sa bude zrýchľovať globálne otepľovanie. Náš súčasný konzumný systém života, náročný na spotrebu prírodných zdrojov, výrazne vplýva na tempo odlesňovania.

Plyny v atmosfére prepúšťajú stále viac slnečného žiarenia a spôsobujú otepľovanie zemského povrchu. Klimatické zmeny majú výrazný vplyv na oceány, počasie, tvorbu poľnohospodárskych plodín, ako aj na naše zdravie. Celý ekosystém je navzájom prepojený a produkcia fosílnych emisí doslova ničí svet okolo nás.

Oceány – klimatické zmeny z pohľadu oceánov spôsobujú topenie ľadovcov, rast hladín oceánov. Postupne nás čaká zatopenie pobrežných oblastí, čo zasiahne milióny ľudí.

Počasie – extrémne výkyvy počasia, silnejšie búrky, sneženie, povodne, sucho.

Poľn. plodiny – pestovanie poľnohospodárskych plodín sa sťažuje a priestor pre život zvierat sa zužuje. Svetové zásobárne vody sa kriticky zmenšujú.

Zdravie – v mestách teplejšie podnebie produkuje väčšie množstvo smogu. Medzi najčastejšie zdravotné dôsledky patrí astma, infarkty a rakoviny pľúc.

Na význam lesov pekne poukazuje aj nasledujúce krátke video:

 

 

 

Sme naozaj najinteligentnejšími tvormi na planéte? Ktorý z jej obyvateľov si úmyselne ničí svoj vlastný domov?

Stále je šanca, aby sme tento vývoj zvrátili. My sme tí, ktorí tento stav máme na svedomí a rovnako sme tiež tí, ktorí proces môžu stále zvrátiť. Fosílne zdroje môžeme nahradiť plne obnoviteľnými a udržateľnými zdrojmi energie. Ak by sme naplno využili potenciál solárnych a veterných zdrojov energie, mohli by sme znížiť emisie CO2 až o jednu tretinu. Môžeme tiež zmeniť svoje spotrebiteľské správanie, snažiť sa nakupovať s rozumom, menej plytvať, produkovať menej odpadov, v maximálnej miere využívať obnoviteľné zdroje energie, šetriť vodu a elektrinu.

V ďalších článkoch sa pokúsim ísť do väčšieho detailu a poukázať na konkrétne príklady čo, ako a v akom rozsahu, môže každý z nás urobiť pre našu planétu. Budem rád za všetky Vaše pripomienky a podnety, prípadne návody ako sa správať tak, aby sme žili čo najviac v súlade s okolitou prírodou.

Ďakujem za Vašu podporu a verím, že si čo najviac poskytovaných informácií zoberiete k srdcu a podnieti Vás to aj osobne prispieť k zlepšeniu tejto situácie.