Nečakajme, kým sa šťastie unaví a sadne aj na nás…

Šťastie. Pozitívnymi vibráciami nabité slovíčko, ktoré nám veľmi ľahko vyčarí úsmev na tvári či iskru v očiach. Je to odveká túžba snáď všetkých ľudí. Túžime po šťastí ako po trvalej hodnote v našom živote, alebo aspoň občas, pri rôznych príležitostiach či životných výzvach – mať šťastie pri ťahaní maturitných otázok, pri kúpe žrebu, na pracovný kolektív, ľudí vo svojom živote  alebo aspoň trpkejšie šťastie v nešťastí…  Želáme si ho k narodeninám či v novoročných prianiach, veríme v šťastné konce.

Mnohí však vnímame šťastie ako niečo, čo sa nám prihodí, ako niečo, čo nám príde do života bez ohľadu na to, či sa my sami o to usilujeme. Často počujeme iných či seba, ako hovoríme – mal som šťastie! – to bola šťastná náhoda!  – ešte šťastie, že … Jednoducho považujeme šťastie za dielo náhody, za premennú, ktorá nám do života buď príde (ak máme šťastie :)), alebo nepríde. Koľkokrát v živote sme už počuli „ je to dieťa šťasteny“,  – „narodil sa pod šťastnou hviezdou“, – „on má vždy šťastie“ …

Je to ale naozaj tak? Naozaj sme len pasívnymi sledovateľmi našich životov, ktorým nezostáva nič iné, len dúfať v šťastie? Dúfať, že keď sa unaví, sadne konečne aj na nás?

Ja celou svojou bytosťou verím, ba dokonca som presvedčená, že opak je pravdou. Že šťastie, resp. šťastný život ako najvyššia hodnota, po ktorej túži snáď každý človek, je životný postoj, že sa preň sami môžeme vedome rozhodnúť a žiť ho naplno. Viete ako na to? Čítajte ďalej!

Určite ste už niekde zachytili, že každodenná realita, ktorú žijeme, je presne taká, akou si ju pomenujeme, ako o nej premýšľame, ako ju hodnotíme, aký význam, príchuť, emóciu v nej zachytíme. Niekedy stačí hektické ráno a nám už hlavou ide – To zas bude deň! A väčšinou aj je – nevydarený, uponáhľaný, plný stresu a pocitov nespokojnosti, rozladenosti. Tieto myšlienky prídu úplne automaticky, bez toho, že by sme sa o ne nejako zvlášť usilovali. Skúste chvíľu premýšľať o akomkoľvek zážitku. Aké slová pri tom používate? A aké emócie tieto slová vo vás vyvolávajú? Tušíte správne – vedomým výberom slov, hodnotení, prívlastkov, môžeme dať nášmu prežívaniu úplne inú príchuť.  My sme pánmi našej mysle. Ak sa príliš cyklíme v negatívnych myšlienkach, očakávaniach, majme na pamäti, že je to len zlozvyk. A ten sa dá odstrániť, ba dokonca nahradiť oveľa účinnejšími, pozitívnymi návykmi. Zameraním mysle na pozitívne momenty zas vedome vyberáme presne tie, ktoré v nás vyvolávajú pozitívne emócie – radosť, spokojnosť, pocity šťastia, ľahkosť bytia. A o to presne ide! Dokázať zotrvať pri takých emóciách, ktoré pozdvihujú. Všetci si vieme predstaviť, ako nás naopak, negatívne emócie, ťahajú dole, sú ako neželané závažia.

Veľmi účinnou stratégiou, ako dosiahnuť v živote pocit šťastia, je pozitívne myslenie. Veľa sa o ňom píše, a verte mi, oplatí sa osvojiť ho. A je to úplne jednoduché! Stačí sa vedome zamerať na to, čo vo svojom živote chcete. Cez maličkosti až po naozaj zásadné a veľké veci vo vašom živote, stále očakávajte, že sa vám všetko vydarí. Naučte sa formulovať svoje očakávania do pozitívnych formuliek, napr. namiesto negatívneho „nechcem meškať“, použite „chcem prísť načas“. Cítite v tom rozdiel? Úplne inak táto myšlienka pôsobí, ukazuje vám, že dokážete byť pánom situácie a nesnažíte sa len vyhnúť nepríjemným dôsledkom meškania. Celá vaša energia je zameraná na niečo, čo chcete. A to má úplne inú hnaciu silu!

Mojou obľúbenou „technikou“ zameranou na každodenné prežívanie šťastia, je začať vnímať maličkosti a tešiť sa z nich. Nepovažovať ich za samozrejmosť, ale jasať nad nimi, ako by sa nám stali prvýkrát, s detským úžasom. Vedome si ich vychutnať, len tak, v sebe a pre seba. A naozaj ide o maličkosti – dvadsať minút pre seba, dočítaná kniha, pieseň, ktorá vyvoláva zimomriavky či dojatie, dobré jedlo, krásny výhľad, beh, stretnutie s priateľmi, milovanie, vôňa po letnej búrke, film, smiech, tanec, čokoľvek! Keď sa na ne sústredíme, zistíme, že sa dejú neustále. A sú úžasné!

Veľmi plynulo sa mi žiada spomenuté vnímanie maličkostí spojiť s vedomým ďakovaním. Každý z nás má za čo, o tom nemusíme polemizovať. Slovo ďakujem používame v bežnej komunikácii denne, mnohí skôr automaticky ako prejav za nejakú službu. No keď sa trošku zahĺbite do seba, dokážete nádherne precítiť, čo slovo VĎAKA pre vás znamená. Pre mňa je to vždy precítený záver dňa, moja modlitba. Od kedy viac a vedome ďakujem, naozaj sa cítim šťastnejšia. Naučilo ma to pokore, vážiť si všetko, čo na tomto svete mám, od jedla a strechy nad hlavou, cez svoje zdravie a zdravie svojich detí, požehnanie a dar môcť byť matkou, manželkou, priateľkou, dcérou, sestrou, kolegyňou, a najmä sebou, až po uvedomenie si maličkostí, ktoré mi zodvihnú kútiky na perách. Hovorí sa, že kto sa veľa sťažuje, je vlastne len málo vďačný… Tak čo, za čo ďakujete vy?

Náročná výzva, ale prináša neobyčajný pokoj a zmierenie – odpustiť a prijať všetko – aj to zlé, čo sa nám v živote prihodilo. Vďaka každej jednej skúsenosti, zážitku, jazve, rane sme dnes presne tam, kde máme byť. Možno s tým stavom nie sme veľmi spokojní, preto na chvíľu zastavme a zahĺbme sa do seba. Hnev a pocit krivdy nás brzdia, neumožnia rásť. Odpustime preto sebe i všetkým, ktorí v našom živote spôsobili bolesť. Uverme myšlienke, že v danom čase konali ako najlepšie vedeli a mohli, ako ich dovtedy život naučil. Táto myšlienka je tak oslobodzujúca, že ak sa k nej dopracujeme, naše hodnoty sa posunú úplne iným, novým smerom. Náš život bude neobyčajne hlboký, poznačený toľkou múdrosťou, už budeme niekde inde, pokorní, nevyčítajúci, zmierení, vďační. Neváhajme požiadať o pomoc, pokiaľ sú naše rany príliš hlboké. Uzdravme sa. A uzdravíme aj mnohé vzťahy okolo seba. Nezabúdajme na svojich blízkych, prejavme im vďačnosť za to, že ich máte. A občas len viac počúvajme, čo nám vravia, a zbadáme, ako pozitívne sa to odrazí na kvalite nášho vzťahu.

Robme dobré skutky, buďme na ostatných milí a vľúdni, srdečne pozdravme, straťme milé slovo aj voči cudzím ľuďom. Každá takáto milá maličkosť sa nám vráti a my budeme mať pocit, že svet je zrazu akoby krajší, usmievavejší a že snáď ľudia sú naozaj šťastní! To, čo vyšleme, sa k nám vráti späť. No pozor, aj to negatívne! Obklopujme sa ľuďmi, ktorí sú pre nás inšpiráciou, ktorí nás môžu svojím postojom, životom, čímkoľvek posunúť vpred. Nechajme sa inšpirovať a po čase sa sami staneme inšpiráciou.

Posledný, no veľmi významný spôsob, ako si do života pritiahnuť trvalé šťastie – zamyslieť sa nad tým, čo nás napĺňa, pri akej činnosti, práci sa cítime šťastní. To je snáď jedna z najlepších ciest – môcť sa zaoberať tým, čo nás skutočne teší. Ak si tým dokonca dokážeme zarobiť aj na svoj život, je to veľký dar a prináša naozaj pocit šťastne prežitého života. Môžeme sa pre taký život rozhodnúť. Ak cítime akékoľvek váhanie, je to len náš strach a ten sa dá prekonať. Ak si však na to netrúfneme, skúsme si nájsť záľubu, ktorá nás bude tešiť. Človek potrebuje časť svojej energie pretaviť aj do nejakého tvorivého procesu, len smelo do toho! Môže ísť o hru na hudobnom nástroji, akákoľvek výtvarná či tvorivá činnosť, šport, čokoľvek, čo u nás vyvolá pocit šťastia. Nenechajte sa ničím a nikým odradiť, hľadajte spôsoby, ako sa veci dajú a nie naopak.

Stále máte pocit, že žiť šťastný život je výsada vyvolených (šťastlivcov :))? Verím, že som vás presvedčila o opaku. Že to držíme v rukách oveľa viac, ako sme si možno mysleli. Že nemusíme čakať, kým sa šťastie unaví a sadne aj na nás… Našťastie! 🙂

Lenka

Chcem byť informovaný o najnovších článkoch