Na tento článok budete potrebovať trochu ticha a pohody. Nájdite si chvíľu, kedy vás nebude nik rušiť. Možno si budete chcieť pustiť nejakú príjemnú, tichú hudbu. Pohodlne sa usaďte. Chcem, aby ste cítili dokonalú pohodu.

Chcela by som, aby ste si v spomienkach vybavili vaše najkrajšie Vianoce. Možno príde moment, kedy si budete chcieť zatvoriť oči, pokojne tak môžete urobiť. Vyberieme sa na cestu do tých najčarovnejších chvíľ, do vašich najkrajších Vianoc v živote. Premýšľajte a spomínajte do takej hĺbky, do akej vás len vaša pamäť či srdce pustí. Tá spomienka môže mať podobu obrazu, alebo aj filmu. Máte v ruke ten čarovný diaľkový ovládač, ktorý vám umožní cestovať v čase a opakovane si prehrávať tie najkrajšie zážitky vášho života. Ten obraz môžete pokojne rozjasniť, viete si ho priblížiť na väčší detail, aby ste videli úplné detaily všetkého, čo sa tam odohráva.  Pozorne sa rozhliadnite čo všetko tam vidíte, precíťte to na maximum, akoby sa to dialo práve teraz. Vybavte si tváre milovaných ľudí, ich oblečenie, zamerajte pozornosť na všetky detaily, nasajte tú krásnu atmosféru Vianoc. Je veľmi pravdepodobné, že sa Vám pri čítaní týchto riadkov vyčarí krásny úsmev na tvári, pokojne sa môže objaviť aj slzička šťastia a radosti, je to tak úplne v poriadku. Možno počujete nejaké hlasy, či už váš, alebo hlas vašich najbližších, možno v pozadí znejú krásne vianočné melódie. Vybavte si obraz vianočného stromčeka, jeho hrejivé svetielka a ich odraz v pozlátkach saloniek. Zamerajte svoju pozornosť na vône, prípadne chute spojené s vašimi najkrajšími Vianocami. Nechajte touto spomienkou zaplniť celé vaše vnútro. A zotrvajte v nej tak dlho, ako vám je príjemné…

Možno ste si spomenuli na vianočný zážitok, ktorý sa vám navždy vryl do pamäti. Možno je vaša spomienka súčtom rôznych vianočných chvíľ, ktoré ste prežili ako deti. A možno je to len kratučký, no hrejivý okamih. Možno sú ňou vlaňajšie Vianoce. Možno tá spomienka vonia po vanilke či škorici. Možno je ňou nedočkavosť vašich detí. Možno je ňou mamin zemiakový šalát a možno už len jej recept. Možno je ňou polnočná omša či modlitba pri štedrovečernom stole. Možno vianočná rozprávka, clivá koleda, cinkanie rolničiek. Možno je ňou mrazivý vzduch a vôňa zapálenej prskavky. Môže ňou byť čokoľvek. Je len vaša.

Precíťte ju. Do hĺbky. Do takej intenzity, až sa vám bude zdať, že ju viete v sebe nahmatať. Položte si na to miesto, kde ju cítite, ruku. Nezdá sa vám to. Je tam. Priamo vo svojom srdci. Presne tam je totiž jej miesto. Tam ju máte uchovanú. A viete čo je najlepšie? Je tam stále. Stačí zavrieť oči a vyjsť jej v ústrety. Cez vône, chute, obrazy, zvuky, dotyky, vnemy. A to môžete kedykoľvek a kdekoľvek.

Možno ste si pri tomto vianočnom spomínaní uvedomili, čo si väčšina z nás z Vianoc pamätá. Čo si z nich uchovávame niekedy i celé desaťročia. Čo nás dojíma a prečo ich vlastne takmer všetci milujeme… (a málokedy sú to darčeky…)

Je to prítomnosť lásky. Svetla a nádeje. Štedrosti i pokory zároveň. Vďačnosti a vzájomnej blízkosti. Radosti, chuti spievať i nádherného, rozjímavého ticha. Nevypovedaného dojatia. Pohľadov, ktoré objímajú. Sŕdc plných zvláštneho pokoja, vnímajúcich momenty naozajstného šťastia. Ak sme dokázali niečo z toho precítiť, potom sme naozaj bohatí. Bohatí na všetky tie šťastné chvíle.

Posolstvo Vianoc máme na dosah kedykoľvek si zmyslíme. Nosíme ho so sebou, v sebe. Možno budú tohtoročné sviatky iné. Možno si budeme musieť mnohé veci, stretnutia či zážitky odpustiť. A práve preto možno bude tak príjemné spomínať. A  možno sa zrazu pristihneme pri tom, ako pri tom spomínaní prežívame presne to isté. Všetky tie prekrásne pocity. Napriek všetkému alebo práve vďaka tomu… Vianoce máme naozaj všetci vo svojom vnútri. Sú tam. Stačí ich objaviť, precítiť, nechať sa nimi dojať… A poďakovať.